Marec je na Slovensku už tradične mesiacom knihy.
Prečo?
Za mesiac knihy bol marec vyhlásený v roku 1955 na počesť Mateja Hrebendu Hačavského. Cieľ bol jednoduchý – udržať a podporiť trvalý záujem o knihy.
A prečo práve Matej Hrebenda?
Martin Hrebenda Hačavský (10. 3. 1796 – 16. 3. 1880) bol šíriteľom slovenskej a českej knihy a tým aj osvety a vzdelanosti. Narodil sa a aj zomrel v marci.
Od narodenia mal zrakovú chybu a jeho zrak sa postupne zhoršoval. Hoci nakoniec úplne oslepol, natoľko miloval knihy, že sa mu stali osudom. S batôžkom kníh, palicou v ruke a najčastejšie oblečený do rimavského kroja putoval po Gemeri, Malohonte až do Viedne, Pešti či Prahy, zbieral staré tlače a rukopisy a zachraňoval ich.
Knihy predával na jarmokoch, dvere mal otvorené i na farách a v školách. Medzi vlastencov a vzdelancov roznášal nové slovenské a české knihy najmä od vydavateľov Gašpara Fejérpataky-Belopotockého z Liptovského Mikuláša a Karla Amerlinga z Prahy.
V čase keď mnohí pokladali čítanie za nepotrebnú vec, výsadu vzdelancov a „panské huncútstvo“ prinášal jednoduchým ľuďom obľúbené kalendáre. Tie v tej dobe okrem mien obsahovali aj rôzne pranostiky s predpoveďami počasia, príslovia a porekadlá tlmočiace zvyky predkov či články s radami pre hospodárov a iné poučné i zábavné texty. Vďaka nemu tak aj chudobní a nevzdelaní ľudia čítali a získavali prehľad o verejnom dianí. Zbieral i ľudové piesne, ktoré sa dostali do zbierok Jána Kollára a Pavla Dobšinského. Sám tiež písal verše, hlavne príležitostné a gratulačné veršovačky a napísal aj svoj vlastný životopis. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej. Zaslúžil sa tým o rozvíjanie slovenského národného povedomia a života v období národného obrodenia.
Odkaz Mateja Hrebendu pripomínajú aj dve knižnice na Slovensku, ktoré sú po ňom pomenované - Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote a Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Tá ako špeciálna knižnica a vydavateľstvo periodických a neperiodických dokumentov v špeciálnych formách (Braillovo písmo, zvukové nahrávky, zväčšený typ čiernotlačového písma, digitálne texty, reliéfna grafika) rozvíja možnosti čítania pre ľudí so zrakovým postihnutím.
Od roku 1999 je posledný marcový týždeň aj Týždňom slovenských knižníc. Pripomína, že aj v čase informatizácie, moderných technológií a počítačov má kniha stále svoje opodstatnenie a význam.